Vždy, keď ma niečo zložilo, som sa ešte viac naschvál zadepkoval a týždeň som do seba hustil emotívne hudby a ležal si vo vlastnej sebaľútosti. A mal som to rád, vlastne doteraz mi to nevadí. Ono, sebaľutosť je niekedy veľmi fajn, niekedy ti podržia stranu priatelia, každopádne je dobré sa utvrdiť v tom, že ty si ten mučeník a obeť. Po čase na vec zabudneš alebo sa to ináč vyrieši, každopádne si spokojný.
Pointou je, že tento čas tráviš tým, že riešiš len negatívne veci, buď si ako ja púšťaš do hlavy srdcervúce songy, alebo si, nedajbože, púšťaš do žily nejake srdcervúce látky, alebo si proste fakt zničený a nemusíš si nikde nič púštať, lebo svet je pre teba negetívnym sám o sebe. Lenže svet je fajn aj vtedy keď to neriešiš. Ja som si to uvedomil včera po geniálnom dni, ktorý bol v mojej hlave úplne zlým dňom (nemám vrelý vzťah k manuálnej práci, čím myslím okopávanie vinice u babky, v korom nevidím zmysel). Tam som prišiel na to, že na to, aby si sa tými krásami sveta potešil ich nemusíš hľadať. Všetko je tu. Máš to ako na dlani, stačí len otvoriť oči. A hlavne srdce (dušu, myseľ, seba). Keď nebudeš zatvorený v škrupine svojej bolestnej pravdy a mučenícekho smútku, tak môžeš zažiť kopu vecí. A niečo, čo je ničím, sa stane pre teba v tej chvíli všetkým. A z takýchto vecí môžeš poskladať skvelý deň, ktorý ti možno nevyženie z hlavy všetky krivdy sveta ktorými trpíš, ale aspoň ti ukáže, že napriek všetkému stojí za to žiť.
Ešte niečo zo zásuvky, čo sa, myslím, celkom hodí
Realita nech je akákoľvek šedá je krásna
dych mi stojí len z toho, že obloha je jasná a dýcha z nej to čaro bytia
Niečo čo ak nechceš, tak to ľudia neovplyvnia.
Videl som to stokrát a pritom ani raz
Možno stačí zastaviť, aby si videl svet plný krás, stačí spomaliť na ceste, ktorá je možno cieľom
možno ním nie je vidieť čierne v bielom
ale vo veľkom malé, pritom tak nástojčivo nádherné, všedné a zároveň mimoriadne nevšedné.
Možno z týchto vecí by mal byť zložený tvoj svet
a tvoj príbeh by sa mal zmestiť do niekoľkých viet, ktoré sa však prelejú v nekonečnú báseň
a budú plné jak kvapky dažďa, čo padajú na zem..
